Nakoľko som v Španielsku už vyše 2 mesiace, všimla som si veľa odlišnosti v každodennom živote Španielov, ako aj ľudí, ktorí tu prišli žiť zo zahraničia. Samozrejme je to spôsobené inými zvykmi, tradíciami, rozdelením dňa a mnohými ďalšími faktormi. Niekedy sú to len maličkosti, inokedy je to vec priam bijúca do očí. Zhrniem tie najčastejšie, alebo najzaujímavejšie.
1.) Chodci majú na prechode vždy prednosť – toto je niečo, na čo nie som na Slovensku vôbec zvyknutá. Ak prechádzate cez prechod, pešo alebo na bicykli, ste to vy, kto má prednosť. Auto vám zastaví, akonáhle vás vidí čo len prichádzať ku prechodu. Mnohokrát sa mi stáva zo zvyku, že zastavím, pretože auto, ktoré prichádza ide buď veľmi rýchlo,alebo je veľmi blízko, ale zatiaľ skoro vždy zastaví a nechá ma prejsť.
2.) Siesta – Každodenná záležitosť, ktorá mi už parkrát jemne zmenila plány. V čase siesty, ktorá je vždy od 14:00 do 17:00 je väčšina malých aj väčších obchodov zatvorená, pretože táto doba je vyhradená na to, aby sa majitelia mohli naobedovať doma s rodinami, prípadne v reštauráciách, ktoré sa naopak zatvárajú až od 17:00 do 20:00.
3.) Nočný život – Toto je síce niečo, čo je intenzívne rozvinuté aj na Slovensku, ale myslím, že nie až v takej veľkej miere. Tu sa „žije“ každý jeden večer a nezačína sa skôr ako o polnoci. A nehovorím len o mladých, páry vo vyššom veku, či skupinky ľudí okolo 50+ sú úplne bežne k videniu v meste aj v neskorších hodinách.
4.) Stravovanie – Hovorí sa, že jeme aby sme žili, no mnohokrát je to skôr naopak. Čo sa týka Španielska, tu sú ľudia labužníci a na jedlo si vždy vyhradia dostatok času a vyberú si správnu spoločnosť. Je úplne bežne, že pri ceste do školy míňam na ulici plné reštaurácie ľudí na rannej káve a toaste s maslom a marmeládou. Cez siestu je to podobné, plné mesto ľudí sediacich vonku, užívajúcich si slnko a jedlo. čo sa týka večere, nenájdete Španiela, alebo Španielku, ktorý je skôr ako o deviatej večer.
5.) Obliekanie a móda – keď som prišla vo februári zdalo sa, že v tomto sme rovnakí. Všade ste videli kabáty, čižmy, šály a podobne. Teraz, keď je tu takmer 30 stupňov, ja konečne vyťahujem kraťasy, trička na ramienka a plavky a domáci, stále v čižmách a kabátoch.
6.) Bývanie– byty a domy sú ttu viditeľne prispôsobené na letné horúčavy, čo pre obyvateľa zpod Tatier, ako som ja, môže byť značný problém, ak je vonka v noci len 6 stupňov a vy nemáte centrálne kúrenie, okná s tesnení, či len obyčajný teplý koberec či poriadnu perinu.
7.) Doprava – na moje milé prekvapenie, je toto mesto síce plné aut, ale na druhej strane, tu skoro prevažná väčšina ľudí používa na premiestňovanie v priestore vlastné nohy, všade prítomné skútre a obľúbené bicykle, či už vlastné, alebo mestské.
8.) Španielska nátura – asi posledný a najvýraznejší rozdiel. Spievanie na ulici pri chôdzi, ľudia všetkých vekových kategórií so slúchadlami v ušiach, chlapské pokrikovanie na dievčatá a mladé ženy, pohostinnosť a otvorenosť.
Tieto rozdiely a kopa ďalších ktoré dávajú tejto krajine svoje neobyčajné čaro a atmosféru a určite sú tiež dôvodom, prečo som si tu tak rýchlo zvykla a cítim sa tu ako doma.